Košice/Spišská Nová Ves, 13. 12. 2021
„Zabili sme zvedavosť u detí, dokážeme ju vzbudiť u dospelých?“
(Dvojrozhovor s expertmi)
DUŠAN ŠVEDA, gestor IT Akadémie, vysokoškolský učiteľ na UPJŠ Košice
Pán Šveda, patríte k vysokoškolským pedagógom, ktorí vnímajú dôležitosť didaktiky, aby sa budúci učitelia naučili správne učiť. Aké podmienky k tomu vytvárate na vašej Prírodovedeckej fakulte UPJŠ?
Kedysi, keď som študoval ja, boli na vrchole pomyselnej pyramídy vedomosti. Nižšie sa nachádzali zručnosti a schopnosti a najmenej pozornosti sa kládlo na postoje človeka. Dnes vieme, že by to malo byť skôr naopak. Učiteľ by mal byť učiteľom, lebo má vzťah, kladný postoj k tomuto povolaniu, k predmetom, ktoré vyučuje (v mojom prípade k matematike). Vytváranie vzťahu k predmetu, k vyučovanému obsahu, je veľmi dôležité aj pre žiakov. V matematike bolo vždy v popredí logické a abstraktné myslenie. To sa ukazuje aj v 21. storočí stále ako kľúčové pre rozvoj spoločnosti, spolu s kritickým myslením. Fakt je, že približne pred 25 rokmi k nám na fakultu na učiteľské štúdium prichádzalo viac talentovaných, schopných študentov ako dnes.
V posledných rokoch rezonuje vaše meno gestora národného projektu IT Akadémia. Vyškolili ste stovky, ba priam tisícky učiteľov – vrátane riaditeľov škôl – v používaní digitálnych technológií. Máte zásluhu na tom, že v zákone máme zakotvenú pozíciu digitálnych koordinátorov pre školy. Predsa však, dochádza s nástupom digitálnych technológií do školstva k posunu vnímania samotnej didaktiky?
Digitálne technológie nie sú cieľom, ale „iba“ prostriedkom pre skvalitňovanie vzdelávania. Cieľom má byť pomôcť študentom, aby mali chuť poznávať, aby aktívne a samostatne objavovali nové veci. Poznávanie tak môže prebiehať v lepšom, priateľskejšom prostredí. Aj na matematiku sa učíme nazerať ako na vedu vzťahov, nie faktov. Kľúčom je umožniť žiakom nie len pochopiť čo sa deje, ako sa to deje, ale aj prečo sa to tak deje. Inovatívne metodiky v IT Akadémii sme vytvárali podľa motta „Fascinujme žiakov objavovaním.“ Je však pravda, že ak učiteľ chce zvládnuť a dobre využiť najnovšie digitálne nástroje, musí byť otvorený dynamickým zmenám. A to nie je ľahké hlavne pre tých, čo nemajú radi zmenu.
Aké novátorské metodiky môžete spomenúť ako príklad?
Mal som príležitosť zapojiť sa do dvoch projektov rámcových programov EÚ zameraných na bádateľsky orientované vyučovanie a formatívne hodnotenie. Spolupracovali sme približne s tuctom vysokých škôl z rôznych krajín, čo bola dobrá motivácia a skúsenosť pre inovácie v našom vzdelávacom priestore. Nami vytvorené inovatívne metodiky sú zaujímavé už svojimi názvami, napr. z matematiky „Keď 2+2 nie je 5“, „Záhada predvídateľných čísel“ alebo z fyziky „Kedy udržíme rovnováhu na hojdačke“, z biológie „Môže sa pavúk chytiť do vlastnej siete?“… Poznávacia činnosť žiakov vo vyučovaní má bádateľský charakter a približuje sa činnosti vedca. Vo vzdelávaní učiteľov sa tiež snažíme o to, aby si danú aktivitu vyskúšali aj sami na sebe.
V našich diskusiách na pôde SKAVu sa zameriavame na dobrú prax. Mnohým z nás okamžite prídu na um cvičné školy. Ako sme na tom?
Vo svete funguje systém fakultných škôl ako klinických pracovísk, kde sa okamžite dajú vyskúšať a uplatniť nové trendy. Aj v Košiciach bol pokus urobiť takúto pričlenenú školu. No zriaďovateľ pričlenenie školy k univerzite napokon neschválil. Stále platí, že bez odvahy investovať do rozvoja učiteľov sa rýchlo vpred nepohneme. Navyše, kvalita pedagogickej praxe dnes akosi nie je téma. Musím priznať, že kedysi nám volali riaditelia a prosili, pošlite nám praktikanta! Dnes, žiaľ, je to skôr tak, že my voláme na školy a prosíme: zoberte si ho, vyskúšajte si ju! Je to aj kvôli tomu, že úroveň študentov učiteľstva je nižšia.
Pôsobíte aj v oblasti celoživotného vzdelávania. Asi by sme si ho už nemali predstavovať ako večernú školu z filmu Marečku, podejte mi pero…
Práve digitalizácia predstavuje a ponúka obrovské možnosti v tejto oblasti. To nie je voľba, ale nevyhnutnosť. Aj v celoživotnom vzdelávaní by sme sa mali posúvať od prezenčnej k hybridnej forme. Naša univerzita dlhodobo spolupracuje s Ministerstvom financií. Od roku 2004 sme vyškolili viac ako 50 tisíc zamestnancov verejnej správy. Týkalo sa to napríklad systému štátnej pokladnice, konsolidovanej a súhrnnej účtovnej závierky alebo systému IOM – známych integrovaných obslužných miest na obecných úradoch . Vzdelávanie na prácu s portálom „Over si“ sa realizovalo formou e-learningu.
Ktoré kroky odporúčate štátu urobiť čo najskôr?
Máme nedostatok učiteľov nielen informatiky, ale aj matematiky a fyziky. Boli by sme radi, aby sa kvalitní absolventi do školstva vrátili. Je nevyhnutné posilniť postavenie učiteľa v spoločnosti, skvalitniť ich celoživotné vzdelávanie. Odporúčam agilne pokračovať v načatej digitálnej transformácii vzdelávania. V tomto smere ponúkame prevziať dlhodobú zodpovednosť za vzdelávanie školských digitálnych koordinátorov a rozšiť záber IT Akadémie aj na humanitné predmety. A v každom prípade treba oddeliť prípravu učiteľov pre základné a stredné školy.
JURAJ ŤAPÁK, člen Sektorovej rady pre IKT
Pán Ťapák, dištančné vyučovanie v čase pandémie sa u nás vníma ako z núdze cnosť, ako neplnohodnotná náhrada prezenčného vyučovania. Odhliadnuc od pozitívneho sociálno-emočného vplyvu školy na deti a študentov ako bezpečného prostredia, prečo si učenie na diaľku na Slovensku zatiaľ nevytvorilo veľmi dobrú povesť?
Hlavne preto, že informačno-komunikačné technológie boli počas pandémie do veľkej miery používané iba na vyučovanie klasickými didaktickými metódami. Nedošlo k transformácii samotného vzdelávacieho procesu. Kurikulum z väčšej časti ostalo rovnaké a prevažne online vyučovanie prebiehalo klasickým prezenčným spôsobom alebo e-mailovou komunikáciou. Totiž na zvládnutie inovatívnych pedagogických metód opierajúcich sa o digitálnu technológiu neboli učitelia a žiaci väčšinou pripravení. Na to, aby sme využili šancu transformovať vzdelávacie prostredie, potrebujeme pripravovať nových pedagógov a preškoliť tých skúsenejších. Prirodzene, vyžaduje si to i veľké investície. V praxi to potom môže vyzerať napríklad tak, že vzdelávanie s využitím interaktívnych vzdelávacích aplikácii na jednom mieste sa sníma kamerami a vysiela sa na iné fyzicky vzdialené miesta, vybavené rovnakými aplikáciami. Na celom svete sa odborníci snažia pripraviť priestor na hybridné vzdelávanie, ktoré bude sčasti online a sčasti offline vo virtuálnom vzdelávacom priestore. Samozrejme, čím vyšší stupeň škôl, tým by mal byť prechod jednoduchší. Je to cesta aj pre celoživotné vzdelávanie. Je zrejmé, že svet sa mení tak rýchlo, že dnešní mladí ľudia budú musieť ešte niekoľkokrát zmeniť svoje povolanie a rekvalifikácia bude nevyhnutnosť.
Podieľali ste sa na štátnych vzdelávacích programoch digitalizácie. Čo priniesli?
Naše vklady boli skôr všeobecné, s ohľadom na budúcnosť. V praxi narážame na rigidné nastavenie predpisov. Poviem príklad. Päť stredných škôl v SR prechádza experimentálnym overovaním nových učebných odborov zameraných na digitalizáciu podnikov. Okamžite je jasné, že taký odbor má veľkú budúcnosť, že ho treba mať všade, prakticky na každej technickej škole. Kým však neuplynie zákonom dané päťročné obdobie toho overovania, nedá sa nikde inde zaviesť. Preto nedržíme krok so svetom. Naše nastavenie sa hodí do 20. storočia.
Čo s tým?
Našťastie majú stredné školy už dnes možnosť vybrať si oblasti, kde budú rozvíjať študentov, napríklad čo sa týka práce s rôznymi platformami. Najväčšiu pridanú hodnotu dnes pre študentov predstavujú rôzne certifikáty od firiem ako Cisco, Microsoft, Google, Amazon či IBM, ktoré počas školy môžu získať. Firmy ako budúci zamestnávatelia sa už tu snažia vytipovať a vychovať si budúcich zamestnancov. Keď príde mladý človek na pohovor, väčšinou sa ho hneď pýtajú na certifikáty, na to, aké problémy riešil a na akých platformách. Nezaujíma ich až tak, akú konkrétnu školu absolvoval.
Vaše meno sa tiež spája so vznikom a rozvojom košického IT Valley. Vo firmách z tohto združenia je neutíchajúci dopyt po „itečkároch“…
Košický kraj je vhodným miestom na zavedenie jednej digitálnej platformy pod jednou strechou. Toto by mohla byť cesta, vízia pre Slovensko. Niekde by sa mohol kraj špecializovať napríklad na cloudy, ďalší na umelú inteligenciu. Tak by sme mohli vzdelávať komunitu naprieč krajmi. Digitálne vzdelávanie by naozaj mohlo prebiehať tak, že špičkoví učitelia z rôznych škôl by mohli učiť naraz viacero tried na rôznych miestach. Takto by sa dali efektívne využiť aj obmedzené zdroje.
Spomínate umelú inteligenciu. Kde je jej miesto v službách človeka?
Je jasné, že do 10 rokov prakticky plošne nastúpi a bude nás sprevádzať. Musíme už teraz naše deti učiť existovať v ľudsko-strojovom svete, aby človek mal vždy prevahu. Preto potrebujeme, aby tu bola informatika, čo učí deti, ako pracujú výpočtové systémy , že je to na základe algoritmov. A zároveň, aby si uvedomovali úskalia. Zároveň však deti potrebujú vnímať aj kultúrne rozdiely. Napríklad v Austrálii sa na informatike deti učia fungovanie dronov či autonómnych vozidiel. Alebo ľudia vo výrobnej sfére by mali rozumieť dátam, ktoré vznikajú vo výrobnom procese, ako ich spracúvať v simulačnom programe (tzv. digitálne dvojča) a efektívne sa rozhodovať, kedy je napríklad je potrebné robiť údržbu alebo prestavbu linky.
V Aliancii sektorových rád sledujeme základné, stredné aj vysoké školy. Hovoríme o veciach, ktoré by sa mali zmeniť v príprave a rekvalifikácií ľudských zdrojov. Slabá stránka toho je, že chýba akási prevodová páka – strategické partnerstvo všetkých aktérov na to, aby sa navrhnuté riešenia dostali do praxe. To, čo svet pozná ako dobrú prax spoluvytvárania (co -creation).
Ako to súvisí s víziou krajiny?
Veľmi. Štát teraz dostáva informácie, ale to je málo. Zabili sme zvedavosť a schopnosť vzdelávať sa u mnohých detí. Dokážeme ju naštartovať u dospelých? Je výborné, že ak sa digitálne technológie v školstve uchopia správne, môže podporovať personalizáciu vzdelávania. Dnes sa však stále hýbeme tým smerom, že nám začína chýbať malá a stredná podnikateľská vrstva. Nemáme ani dostatok inovácií, a tak sa prehlbuje priepasť medzi vysokokvalifikovanými a nízkokvalifikovanými pozíciami. Sčasti tieto miesta „drží“ verejná správa, ale nástupom umelej inteligencie potreba týchto pozícií aj tu bude výrazne klesať.
Dušan Šveda vyštudoval učiteľstvo matematiky a chémie, promovaný bol r. 1981. Celý profesionálny život naďalej pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Kariéru zasvätil príprave učiteľov matematiky. Od r. 1997 pôsobil ako prodekan fakulty pre vzdelávanie, od r. 2003 do 2011 ako prodekan pre rozvoj. Od 90. rokov s kolegami sleduje svetové trendy a inovácie. Bol pri tom, keď školstvo po vstupe do EÚ mohlo začať využívať štrukturálne fondy. Spoluzodpovedal za košickú „vetvu“ celoslovenského projektu Infovek, ktorý znamenal štart využívania digitálnych technológií. Spolu s UK Bratislava pracovali v UPJŠ na projekte ďalšieho vzdelávania učiteľov informatiky. Zaslúžil sa o vytvorenie programu digitálnej transformácie vzdelávania na UPJŠ. V posledných rokoch je jeho meno spojené s Národným projektom „IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie“, ktorý získal cenu ITAPA v roku 2019. Od začiatku pandémie COVID-19 sa do vzdelávania v rámci IT Akadémie zapojilo vyše 4 000 učiteľov z celej SR. Popri aktivitách v IT Akadémii a pedagogickej činnosti je Dušan Šveda riaditeľom Centra celoživotného vzdelávania a podpory projektov na UPJŠ.
Juraj Ťapák žil ako dieťa 3 roky s rodičmi na Kube, kde rok chodil aj do kanadskej základnej školy. Vyštudoval Elektrotechnickú univerzitu v Sankt Peterburgu so zameraním na automatizáciu a výpočtovú techniku. V tomto smere zameral svoju kariéru – pracoval vo výpočtovom stredisku, podnikal s počítačovými sieťami aj s novým softvérom. Manažérske zručnosti rozvíjal na stážach v Japonsku, USA či Kanade. Staral sa o počítače Rozvojovej agentúry OSN (UNDP) v Bratislave. Pôsobil ako nákupný manažér vo veľkej výrobnej firme Embraco, neskôr v spoločnosti HP. Dva a pol roka bol generálnym riaditeľom sekcie Európskeho sociálneho fondu. Posledných 8 a pol roka pred dôchodkom pôsobil v spoločnosti T-Systems v Košiciach v rozvojových organizačných projektoch. Podieľal sa na príprave štátnych vzdelávacích programov v oblasti IKT a stál pri zrode prvého pomaturitného programu duálneho vzdelávania, v duchu potrieb spoločností z košického IT Valley. Naďalej pôsobí ako analytik pri Sektorovej rade pre informačno-komunikačné technológie a pracuje v digitálnom podvýbore Republikovej únie zamestnávateľov.
Kontakt pre médiá:
Mgr. Anton Oberhauser, PR projektu, 0905 497 971, info@detinepockaju.sk
