Musíme zmeniť „dostihový model školy“, kultúru učebníc a testovania, zhodli sa experti na diskusii o kurikule/obsahovej reforme
Reforma obsahu vzdelávania je dôležitá, no ruka v ruke s ňou musia ísť ďalšie zmeny – od personalizovaného vzdelávania zameraného na potreby každého žiaka cez rozviazanie rúk riaditeľom škôl po zmeny v príprave budúcich učiteľov na pedagogických fakultách.
Zhodli sa na tom experti na prvej online konferencií, ktoré každý utorok organizuje Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní (SKAV) v rámci prípravy Partnerstva pre vzdelávanie 2030+ . SKAV pozýva do spolupráce na 5 kľúčových témach vyše 100 organizácií „od jaslí po vedu“ s cieľom skvalitniť proces reforiem realizovaných v oblasti vzdelávania do roku 2030. Prvá diskusia sa týkala reformy kurikula.
Poznajme svojich žiakov
„Školy musia rásť zvnútra, z potrieb svojich žiakov. Musíme hovoriť o personalizovanej výučbe, keď deti poznáme a vytvárame im priestor, aby sa zaoberali tým, čo chcú, aby si sami stanovovali svoje ciele a cestu, ako ich chcú dosiahnuť a prehodnocovali, ako a či sa im to podarilo. Kurikulom ich musíme zaujať a vtiahnuť do procesu vzdelávania a umožniť im v škole napĺňať ciele, ktoré si stanovili,“ povedala Viera Grohová z Fóra proaktívnych škôl, ktorá v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom pracuje na pilotnom overovaní obsahovej reformy, ktorú pripravuje ministerstvo školstva. Upozornila tiež, že ak chce učiteľ dieťa poznať a pristupovať k nemu individuálne, je nevyhnutné poznať aj jeho sociálne zázemie.
Každodennú skúsenosť s tým, prečo je dôležité poznať i rodinnú situáciu detí má Andrea Bakošová, ktorá učí na škole v britskom Sheffíelde. Na školu sú dočasne umiestnené deti, ktoré majú na kmeňových školách problém so správaním. „Keď dieťa príde do školy a vidíte, že má zlý deň, viete pochopiť, aký je asi dôvod, ak poznáte jeho rodinu a sociálne zázemie. Dokážete sa do dieťaťa vcítiť, pomôcť mu zvládnuť situáciu a otvoriť sa prijímaniu informácií v škole. Čím lepšia je spolupráca učiteľa s rodičmi, tým lepšie sú výsledky vzdelávania,“ hovorí. Samozrejme, učiteľ musí mať na komunikáciu s rodičmi priestor a čas. Andrea Bakošová hovorí, že keď komunikovala s rodičmi svojich 30 žiakov, mala na to vymedzený pracovný čas. „Ak funguje trojuholník rodič-dieťa-škola, ľahšie sa otvára cesta zmenám, vrátane zmeny kurikula.“
Uvoľnime ruky riaditeľom a učiteľom
So zmenou kurikula, o ktorú sa snaží rezort školstva na Slovensku, majú už účastníci konferencie skúsenosti: „ Zmenu kurikula realizujeme už 30 rokov – od vzniku našej školy sme hľadali cesty, ako to urobiť. A našli sme ich odvtedy niekoľko a fungujú nám“, prízvukuje Mária Smreková z 1. súkromného gymnázia v Bratislave
„V našej škole a v školách vo Veľkej Británii sa uplatňuje personálne vzdelávanie, ktoré je projektové a interdisciplinárne a prepája predmety. Ľahšie je to na prvom stupni vzdelávania, kde učí jeden učiteľ,“ hovorí A. Bakošová. Ako príklad dodáva, keď sa pri vyučovaní o holokauste na dejepise zároveň deti učili, kde konkrétne krajiny a mestá ležia a na anglickom jazyku hovorili o Anne Frankovej a písali denník. „Učíme sa to, čo chcú deti vedieť, to, čo ich zaujíma si spíšeme, niekedy v triede i hlasujeme. Kurikulárne mapy nám dávajú možnosť vybrať si, čo počas roka budeme učiť a učiteľovi je ponechaná obrovská voľnosť. Samozrejme, jeho postup musí schváliť riaditeľ a pri kontrole musí vedieť zdôvodniť, prečo si vybral takéto poradie a ako to pomáha dieťaťu.“
Preto aby mohli učitelia takto slobodne učiť je kľúčová úloha riaditeľa školy, hovorí Pavel Kraemer z inštitútu pre podporu inovatívneho vzdelávania v Českej republike. Inštitút sa zaoberá práve sieťovaním riaditeľov, ktorí majú záujem o inovatívny prístup vo vzdelávaní či zakladanie alternatívnych škôl. „Musíme riaditeľom uvoľniť ruky, aby sa mohli plne venovať pedagogike, pracovať s učiteľmi a podporovať ich. Nie sa zaoberať byrokraciou či rekonštrukciami. Riešením môže byť i dvojrola vo vedení školy, keď jeden z riaditeľov má na starosti finančné a právne otázky a druhý pedagogiku a starostlivosť o učiteľov, žiakov a rodičov.“
Vzdelávací program v Českej republike je považovaný za jeden z najliberálnejších v Európe, rovnako dnes už dáva slobodu učiteľom v tom ako učia a prepájajú učivo naprieč predmetmi. Ľahšie to však ide v prvých štyroch ročníkoch základnej školy, kde väčšinu predmetov v triede učí jeden učiteľ.
S obsahom riešme aj hodnotenie žiakov
Rozsiahlou reformou vzdelávania prešiel Island, no potvrdilo sa, že na ňu musia nadväzovať ďalšie kroky. „Aj u nás sa učitelia pri vzdelávaní opierali najmä o učebnice a cieľom bolo prejsť predpísaný obsah. No v roku 2015 bolo prijaté veľmi zaujímavé kurikulum, ktoré stálo na piatich pilieroch – učenie s porozumením, udržateľnosť, demokracia, ľudské práva a rovnosť, zdravie a wellbeing a kreativita. Tieto piliere mali prechádzať celým vzdelávacím procesom, no narazili sme na to, že tak ako v iných krajinách, aj u nás musíme merať výsledky žiakov. A ako môžete zmerať udržateľnosť? Viete zmerať, ako dieťa vníma rovnosť? Vieme učiť, ako sa dieťa môže stáť dobrým občanom, no nevieme to zmerať,“ povedala Hildur Heimisdottir, ktorá učí na štátnej základnej škole v Reykjaviku. Aj na islandských školách však majú učitelia oveľa väčšiu voľnosť v tom, čo učia a priestor na individuálny prístup k žiakom, vrátane žiakov s tzv. špeciálnymi potrebami. Škola integruje do bežného vzdelávania okrem iných aj deti so sluchovým postihnutím a učiteľom pomáhajú tlmočníci posunkového jazyka.
„Každý vo vzdelávacom procese by si mal plniť svoju úlohu. Ministerstvo školstva by malo školám poskytnúť prostriedky a riaditeľom a učiteľom čas. Školy nechcú kurikulárnu reformu, ale chcú priestor a čas, aby sa mohli zamyslieť ako realizovať terajší školský vzdelávací program, pretože im tiež poskytuje rôzne možnosti ako učiť. Musíme dôverovať školám a počúvať, čo potrebujú. Tiež je potrebné prijať konkrétne opatrenia na zvýšenie atraktivity učiteľského povolania, pretože už dnes nemá v školách kto učiť,“ hovorí Darina De Jaegher z Eduawen Europe, ktorý úspešne zavádza na školy pilotný program inovatívneho finančného vzdelávania FinQ, ktorý je prvým vlastným programom Nadácie Slovenskej sporiteľne. Školy podľa nej majú záujem o zmeny, ak majú metodickú podporu, atraktívne materiály a nástroje a v praxi im zmeny uľahčia prácu a nenavýšia už i tak náročný obsah. Do prvého kola pilotného programu finančného vzdelávania sa napr. v priebehu ôsmich dní prihlásili dve stovky škôl. Aj ona vidí problém v tom, že na Slovensku máme „kultúru učebníc a testovania a dostihový model školy.“
Pedagogické fakulty nesmú zaostávať
Zmeny vo vzdelávaní si však vyžadujú aj pripravených učiteľov. „Pedagogika na Slovensku sa nevie zhodnúť na pojmosloví,“ hovorí Mária Smreková „Pedagogické fakulty najmenej 15 rokov zaostávajú za našim rámcovým vzdelávacím programom,“ hovorí Pavel Kraemer. Ak v českých školách už dnes funguje projektové vyučovanie, pedagogické fakulty stále pripravujú absolventov pre vyučovanie konkrétneho predmetu, najmä to platí pre učiteľov na druhom stupni základných škôl. „Je nevyhnutné, aby mohol učiteľ na druhom stupni učiť viac predmetov naraz a bol na to pripravený. Pomôže mu to nielen lepšie poznať dieťa a mať s ním kvalitnejší vzťah, ale aj lepšie prepájať vzdelávanie.“
Zmena stojí a padá na kvalitných riaditeľoch a riaditeľkách a učiteľoch a učiteľkách. „Ak je v centre pozornosti riaditeľa učiteľ a žiak, tak vie, že výučbu treba zmeniť. Ak máme takého riaditeľa, potom musíme v škole vytvoriť silnú koalíciu didaktických lídrov, ktorí cítia, že by chceli vzdelávať inak. A cez ich prácu lámeme ľady a ostatní sa k nám pripájajú,“ hovorí Viera Grohová.
Diskutujúci sa taktiež zhodli na tom, že nové kurikulum má byť učiteľom zrozumiteľné a prinášať im inšpiráciu minimálne rovnako, ako učebnice.
Andrea Settey Hajdúchová
Celú konferenciu si možno pozrieť:
