Share on facebook
Zdieľať

NA CESTE ZA ODOLNOSŤOU VZDELÁVACIEHO SYSTÉMU

Slobodnejší učitelia, aktívnejší a spokojnejší žiaci

Zmeny založené na zhode hlavných aktérov vo vzdelávacom systéme, značná miera slobody pre školy a učiteľov na jednej strane a podpora pre učiteľov a riaditeľov na druhej strane, to sú dôležité prvky odolného vzdelávacieho systému. Zhodli sa na tom účastníci štvrtej online konferencie zo série, ktorú organizuje Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní (SKAV) v rámci prípravy Partnerstva pre vzdelávanie 2030+ . SKAV pozýva do spolupráce na 5 kľúčových reformných témach vyše 100 organizácií „od jaslí po vedu“ s cieľom skvalitniť proces reforiem realizovaných v oblasti vzdelávania do roku 2030.

Podpora pre školy

Zmeny vo vzdelávacom systéme u nás nie sú nariadené z ministerstva, sú výsledkom zhody hlavných aktérov systému, ktorí sa na ich príprave podieľajú,“ hovorí Renáta Emilsson Pešková z Islandskej univerzity. Za ďalšie silné stránky tamojšieho systému považuje veľkú flexibilitu a samostatnosť, ktorú majú školy pri vyučovaní, neustále prebiehajúci dialóg a silný dôraz na wellbeing žiakov. „Nedávno bol u nás prijatý nový zákon o wellbeingu, ktorý hovorí o prepájaní služieb a podpore žiakov tak, aby každý mohol rozvinúť svoj potenciál. Škola má byť bezpečným miestom, pretože len vtedy sa otvára cesta k efektívnemu  vzdelávaniu, vrátane celoživotného.

Vladimír Srb z Partnerstva pre vzdelávanie 2030+ v Českej republike potvrdil, že väčší dôraz na wellbeing, teda na duševný, sociálny a psychosomatický rozvoj detí je i jedným z cieľom novej štátnej vzdelávacej stratégie v ČR. A ďalším je snaha lepšie nastaviť systém podpory pre školy a zmierňovať rozdiely medzi školami tak, aby neovplyvňovali šancu na úspech detí. „Od riaditeľov školy chceme, aby sa postarali o všetko – od prevádzky školy, cez administratívu, až po pedagogiku. Pritom, keď sledujeme krajiny s najlepšími vzdelávacími systémami vidíme, že sa snažia ,aby riaditeľ ako kľúčový pedagogický líder mohol venovať až 80 percent času pedagogickému vedeniu učiteľov a žiakov. Preto potrebujeme vytvoriť „stredný článok podpory“. Ide o inštitúciu, ktorej prínos v tejto chvíli overujeme v dvoch okresoch, a ktorá pomôže riaditeľom škôl nielen v oblasti prevádzkovej, právnej či administratívnej, ale ktorá zohrá dôležitú úlohu aj v pedagogickom lídershipe, poskytne a sprostredkuje konzultácie, pomôže vytvárať pre celé územie plán pedagogického rozvoja, bude monitorovať kvalitu vzdelávania v jednotlivých školách a rozvíjať spoluprácu medzi nimi.“ Dodal, že zo skúseností krajín ako Estónsko, Holandsko, Fínsko či Kanada vyplýva, že takáto inštitúcia je efektívna pri počte žiakov od päťtisíc do 20-tisíc a prispieva aj k finančnej efektivite.

Pilotné projekty a overovania sú pre správne nastavenie reforiem kľúčové a mali by sa diať vo väčšej miere i u nás, zdôraznil Martin Knotek z Greenpower Slovensko, čo je vzdelávací projekt, ktorý vznikol vo Veľkej Británii, s cieľom rozvíjať záujem o vedu a technické smery a riešiť nedostatok študentov a pracovnej sily v tejto sfére. Ak krajina „nepilotuje“ a neoveruje, tak sa môže stať, že v prípade, keď dostáva veľkú finančnú pomoc na podporu reforiem, nie je pripravená a nevie, čo v našich podmienkach skutočne funguje a môže prispieť k žiadaným cieľom.

Spolupráca s praxou

Význam stredného stupňa riadenia zdôraznila aj Lucia Lednárová-Dítětová z Aliancie sektorových rád na Slovensku, podľa ktorej sa u nás skôr vytráca a oslabuje. Dôležité je, aby mali predstavitelia tohto stupňa riadenia pri rozhodovaní dostupné dáta, vrátane tých o úspešnosti absolventov či potrebách trhu práce a pomáhali školám zlepšovať kvalitu celoživotného vzdelávania. „Mame nízku úroveň celoživotného vzdelávania. Pre školy to vytvára veľkú príležitosť podieľať sa na ňom, no ľudia sa nebudú do škôl vracať, keď uvidia, že sa v nich zastavil čas.“ V deťoch treba podľa nej podporiť radosť z učenia, z objavovania, no treba myslieť tiež na to, že kľúčovou kompetenciou je dnes flexibilita,schopnosť stále sa učiť a vedieť prijať zmenu, nie memorovanie.

Na dôležitosť prepojenia vzdelávania s praxou upozornila aj Jarmila Buchová, predsedníčka Asociácie slovenských vzdelávacích centier v zahraničí, ktorá učí na odbornej zdravotníckej škole v  Mníchove. Vzdelávanie prebieha duálnou formou, kde každý študent má zároveň pracovnú zmluvu so zamestnávateľom. “Štát vytvára rámcové podmienky pre vzdelávanie, no nezasahuje podrobne do obsahu. Učebné osnovy sa upravujú aj v spolupráci s profesijnou komorou.“

Na význam praxe upozornila aj Terézia Dominika Lukáčová z I AMbitious, občianskeho združenia zameraného na podporu neformálneho vzdelávania stredoškolákov. Nie však prax v zmysle zručností pre konkrétny podnik či priemysel, ale v zmysle osobného rozvoja študentov, ich aktivity a angažovanosti, zapájania sa do života v komunite a spoločnosti a podieľaní sa na zmene.Potrebujeme podporiť učiteľov, aby do vzdelávania mohli implementovať interaktivitu, prenášali zodpovednosť aj na študentov, aby z frontálnej výučby prešli na tú facilitačnú a skôr viedli študentov na ceste k cieľu vzdelávania, dávali im odpovede na otázky, prečo sa učia danú látku a ako im môže pomôcť. A podporili žiakov v preberaní zodpovednosti, formovaní vlastných postojov a v získavaní zručností potrebných pre 21. storočia, ako kritické myslenie, prezentačné zručnosti, argumentácia,“ hovorí a dodáva: „Horúca téma, ktorú treba riešiť je odliv mozgov zo Slovenska. Zároveň si však uvedomujeme, že pre mladých ľudí je dôležité získať skúsenosti v zahraničí, no dôležité je, aby odchádzali s motiváciou vrátiť sa na Slovensko a priniesť domov príklady dobrej praxe.“

Dôvera a spoločenský status 

Slová „nezabudnime na učiteľov“ či „dôverujme učiteľom“, zazneli počas diskusie viac krát. „Status učiteľa by mal rásť, mali by byť odmeňovaní primerane tomu, čo robia pre túto krajinu, keď sa starajú o budúcu generáciu. Mali by  mať podporu a príležitosť vzdelávať sa, aby udržali krok s trendami. Mali by byť našimi partneri pri nastavovaní akýchkoľvek systémových zmien a mali by dostať voľnosť a mať našu dôveru,“ povedala Lucia Lednárová-Dítětová.

Vladimír Srb v tejto súvislosti upozornil, že je dôležité aj to, ako meriame výsledky vzdelávania. „Nechceme počítať množstvo ľudí, ktorí absolvovali kurz. Snažíme sa nastaviť nové parametre ako zistiť či to, čo robíme, malo skutočne pozitívny dopad na učenie detí, či dosahujú lepšie výsledky, radšej chodia do školy, sú aktívnejšie a viac v pohode. Na toto sa teraz sústredíme.“

Podobný názor má aj Renáta Emilsson Pešková z univerzity v islandskom Reykjavíku. „Cieľ vzdelávania v našom vzdelávacom systéme je široký a nie je to len vyučovanie predmetov a príprava na pracovný život, ale aj úloha rozvíjať v deťoch hodnoty, podporiť ich v tom, aby boli silnými jedincami, ktorí sa aktívne zúčastňujú diania v spoločnosti, dokážu komunikovať a majú radi školu.Škola nie je len príprava na povolanie, ak chceme rozvíjať demokratickú inkluzívnu spoločnosť.

Adrea Settey Hajdúchová