Zmena na školách sa neudeje bez učiteľov, je dôležité zapojiť ich do prípravy reforiem a poskytnúť im podporu. Zabúdať nesmieme ani na tých, ktorí sa na profesiu učiteľa ešte len pripravujú. Pri ich vzdelávaní sa dnes sústredíme najmä na obsah predmetu, menej na prax a na rôznorodosť potrieb detí, s ktorými sa v škole stretnú.
Zhodli sa na tom experti na druhej online konferencií, ktoré každý utorok organizuje Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní (SKAV) v rámci prípravy Partnerstva pre vzdelávanie 2030+. SKAV pozýva do spolupráce na 5 kľúčových reformných témach vyše 100 organizácií „od jaslí po vedu“ s cieľom skvalitniť proces reforiem realizovaných v oblasti vzdelávania do roku 2030. V poradí štvrtá diskusia bola venovaná príprave pedagógov.
Príprava v praxi
„Silnou a zároveň slabou stránkou prípravy učiteľov na Slovensku je počet uchádzačov, ktorý stále klesá,“ hovorí Martin Brestovanský z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Slabou stránkou je podľa neho fakt, že konkurencia medzi uchádzačmi je nízka. Silnou stránkou je to, že sa ich príprave môžu na fakultách venovať intenzívnejšie a individuálnejšie.
Brestovanský súhlasí s tým, že budúci učitelia vychádzajú z univerzít ako odborníci na konkrétny predmet a ovládajú didaktické metódy pre štandardné situácie, no „dnes už skoro v žiadnej triede nie je štandardný stav v tom zmysle, že v nej nie sú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak na to nie sú učitelia pripravení, stresuje ich to a stáva sa, že nezvládajú nástup do praxe.“ Prípravu budúcich pedagógov by zmenil: “Namiesto – naučíme vás obsah a vy ho zavediete do praxe, postaviť prípravu na tom – dáme vám základy a vy skúsite vstúpiť do praxe, reflektujte svoje skúsenosti a spoločne vytvoríme teóriu, ktorá vám bude ako budúcim učiteľom pomáhať v rôznych situáciách, s ktorými sa v školách stretnete.“
Martin Kuruc z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave by fakulty rád videl ako „ekosystémy inovácií“, ako miesto, kde sa pretínajú potreby detí, potreby škôl, ale aj potreby spoločnosti a firiem. „Pre prax sa pripravuje v praxi. Musíme budúcich učiteľov čo najviac posielať do praxe a na univerzite im pomôcť reflektovať ich skúsenosť.“
Sprevádzajúci učitelia
Aj v Čechách pedagogické fakulty tradične dobre zvládajú prípravu na vyučovanie konkrétneho predmetu, no menej pozornosti venujú príprave na vyučovanie konkrétneho dieťaťa a vytváranie kompetenčného profilu učiteľa, konštatovala Blanka Vaculík Pravdová z mimovládnej organizácie Učiteľ naživo. “Doteraz nebolo stanovené, čo je cieľom vzdelávania učiteľov. Teraz by sa to malo zmeniť aj vďaka memorandu medzi ministerstvom a aktérmi vo vzdelávaní, ktoré má šesť bodov a prvé dva sa venujú práve príprave budúcich pedagógov. Prvý hovorí, že v spolupráci ministerstva a fakultami vznikne kompetenčný profil absolventa a druhý, že dôjde k lepšiemu prepojeniu praxe a teórie,“ vysvetľuje. Kľúčovým krokom je podľa nej presadiť do zákona pojem sprevádzajúci učiteľ a učiteľov, ktorí sú mentormi študentov na školách, podporiť v ich úlohe. Doteraz podpora chýbala, nemali priestor, podmienky a ani nástroje na prácu s budúcimi pedagógmi.
Mentoring a koučing považuje za kľúčový nielen v príprave budúcich pedagógov, ale aj pri rozvoji dnešných učiteľov aj Viera Lasáková z neziskovej organizácie LEAF. Organizácia ponúka dva učiteľské rozvojové programy – jeden individuálny a druhý s názvom Premena školy zvnútra, pre pedagogické kolektívy na školách. „Ideálne je, keby každý učiteľ mal možnosť mať mentora vtedy, keď to potrebuje, keď cíti, že chce rozšíriť svoje zručnosti. Zdá sa, že sa v tejto oblasti veci začínajú hýbať, je skvelé, že vzniknú Centrá pre rozvoj učiteľov.“
Rešpekt voči odlišnostiam
Island má za sebou reformu obsahu vzdelávania a práve obrat od výsledkov ku kompetenciám pomohol rozvinúť diskusiu o príprave a vzdelávaní učiteľov, povedala KristinJónsdóttir z Islandskej univerzity. Aj na Islande vnímajú potrebu a dôležitosť mentorov budúcich učiteľov, preto rozbehli na univerzite programy pre učiteľov, ktorí mali záujem stať sa mentormi. „Aj u nás sme boli striktní v tom, čo má študent študovať, no v roku 2019 bol prijatý zákon, ktorý definuje kompetencie učiteľa a umožňuje študentom formovať svoje štúdium a rozvoj kompetencií. A to následne kladie nároky na vedenie fakúlt a posúva dopredu celý systém.“
Dôležitosť dostupnosti vzdelávania a funkčného life-long learning systému, do ktorého sa môžu zapojiť učitelia aj popri svojej práci, pripomenula Nina Paulovičová, ktorá členkou ISEA (Asociácia slovenských vzdelávacích centier v zahraničí) a pôsobí na Athabasca University v Kanade. Táto univerzita sa špecializuje na dištančné vzdelávanie. Zo skúsenosti preto upozornila, že úplne inak vyzerá príprava učiteľa na prezenčné a na dištančné vzdelávanie. „Pri dištančnom vzdelávaní píšem online knihu, ktorá sa učí sama a pomáha mi celý produkčný tím, od technikov na vizualizáciu po odborníkov na copyright.“ Zdôraznila tiež, že pri chystaných zmenách v oblasti vzdelávania je potrebné myslieť na to, aby sa nikto necítil vylúčení. „Majte na pamäti ľudí, minority, rómsku kultúru, imigrantov, rešpektujte od začiatku jazykové a kultúrne odlišnosti, nastavte systém tak, aby nevidel len väčšinového študenta.“
Andrea Settey Hajdúchová
