Share on facebook
Zdieľať

Zefektívni digitalizácia na Slovensku vzdelávanie?

Zefektívni digitalizácia na Slovensku vzdelávanie od detstva po dospelosť?

Digitalizácia vo vzdelávaní je nevyhnutná, no nestačí priniesť do školy technológie. Kľúčové je pripraviť učiteľov na ich efektívne využívanie a chrániť deti pred vedľajšími rizikami, ako sú závislosti či kyberšikana. Využívaniu technológií na školách výrazne pomohla pandémia, no napriek tomu Slovensko v oblasti investícií do digitalizácie aj do podpory učiteľov výrazne zaostáva.

Zhodli sa účastníci tretej online konferencie zo série, ktorú organizuje Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní (SKAV) v rámci prípravy Partnerstva pre vzdelávanie 2030+ . SKAV pozýva do spolupráce na 5 kľúčových reformných témach vyše 100 organizácií „od jaslí po vedu“ s cieľom skvalitniť proces reforiem realizovaných v oblasti vzdelávania do roku 2030. Tretia diskusia sa venovala Digitalizácii.

Nezabúdajme pri digitalizácii na učiteľov

Každé dieťa má dnes notebook, ktorý nosí denne do školy. Je to taká samozrejmosť, ako učebnice,“ hovorí Miroslava Budlong, ktorý učí na škole v Severnej Karolínií v USA. Aj tu digitalizácia na školách začala podobne, ako v iných krajinách – najskôr, zhruba pred desiatimi rokmi, začali v školách pribúdať zariadenia: od notebookov a tabletov po interaktívne tabule. „Žiadna technológia však nespraví školu úžasnou, ak ju učitelia nevedia využívať efektívne a tak, aby slúžila na vzdelávanie a nielen na rozptýlenie. Každá škola má preto u nás raz za mesiac školenie podľa konkrétnych potrieb učiteľov, napr. u nás máme mnoho detí z rodín imigrantov, ktoré nevedia po anglicky, preto sme mali tréning, ako technológie využiť pri prekonávaní jazykovej bariéry a efektívnej výučbe jazyka,“ vysvetľuje.

Keď školy vybavujete digitálnymi zariadeniami, nezabudnite na učiteľov. Ak nevybavíte zručnosťami aj ich, zmena nenastane. Ak sa nemenia ľudia, nemení sa ani ich práca,“ potvrdzuje aj Hjortur Ágústsson z oddelenia vzdelávania Radnice v islandskom Reykjavíku. Mesto teraz digitalizuje svoje služby pre obyvateľov a ruka v ruke s tým aj školy, vo všetkých je pripojenie na internet, každé dieťa od 10-16 rokov dostane v najbližších dvoch rokoch svoj notebook, no popri tom spúšťa mesto aj programy na praktickú prípravu učiteľov. Aj na Islande proces urýchlila pandémia, keď už počas nej pre učiteľov organizovali online konferencie a rôzne tréningy.

V digitalizácií zaostávame 

Sme na dobrej ceste, no máme výrazný deficit – naše školy nie sú dostatočne vybavené digitálnymi technológiami, sieťové pripojenie nie je vždy také, aké by malo byť a nedostatočná je aj podpora ľudských zdrojov,“ konštatoval Dušan Šveda z IT Akadémie/UPJŠ v Košiciach. „Postavenie učiteľov u nás je slabé a začínajú nám chýbať učitelia, ktorí majú byť v budúcnosti nositeľmi digitalizácie,“ dodáva s tým, že by sme mali všetky sily sústrediť do podpory a vzdelávania učiteľov, ich metodickej podpory a do prípravy digitálnych koordinátorov, ktorí by mali priamo na školách tvoriť podpornú skupinu pre digitálnu transformáciu. Stavať podľa neho môžeme i na tom, čo sa už podarilo vytvoriť v rámci národného projektu IT Akadémia, kde už bolo vytvorených vyše tisíc inovatívnych metodík a tieto využíva už vyše 600 základných a stredných škôl a päť vysokých škôl.

Juraj Ťapák zo Sektorovej rady IKT upozornil, že hovoriť o digitalizácii len v prípade žiakov základných či stredných škôl nestačí. Pred najväčšími výzvami, akými sú digitalizácia, automatizácia a zelená ekonomika stojí celá spoločnosť a vzdelávať treba i dospelých. „Naučiť ľudí digitálne kompetencie si vyžaduje kvalitný vzdelávací systém od základných škôl až po celoživotné vzdelávanie.“ Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, Slovensko je hlboko pod priemerom EÚ, projekty sú čiastkové, téma nie je riešená komplexne a financovanie naplánované pre tento cieľ v Pláne obnovy je podľa neho nedostatočné. Upozorňuje, že nám hrozí „digitálne rozdelenie“ spoločnosti, keď časť spoločnosti bude mať digitálne zručnosti a teda prístup k vzdelávaniu a službám a časť bude z týchto možností vylúčená, pretože jej chýbajú zručnosti ako technológie používať. „Vedomosti získané v škole sú do štyroch a niekedy už do dvoch rokov zastaralé, potrebujeme študentov naučiť sa učiť celoživotne. V tom nám môžu pomôcť digitálne platformy a hybridné formy vzdelávania, pretože nemôžeme očakávať, že sa ľudia vrátia do školy. Do vzdelávania treba zaviesť koncept mikrokvalifikácií a mikrokreditov a tak ako je dnes zo spoločných zdrojov financované základné vzdelávanie či štúdium na univerzite, musíme do istej miery zo spoločných zdrojov podporovať aj  reskilling a upskilling na nové povolania,“ hovorí.

Programovanie pre každé dieťa

O krok ďalej je v digitalizácii Česká republika. Základná digitálna gramotnosť ako ovládanie aplikácii či orientácia na internete nie je už úloha informatikov, ale bežná súčasť vyučovania na ostatných predmetoch. „Primárnou úlohou informatikov je vyučovať algoritmy, programovanie, rozvíjať informatické myslenie, modelovanie a podobne. Pilotný projekt spustilo ministerstvo školstva v septembri , časom by sa mali pridávať ďalšie školy,“ povedal Dan Lessner z Jednoty školských informatikov ČR.

Využívanie technológií môže podľa Petra Belana, zakladateľa projektu SmartBooks, výrazne zvýšiť efektivitu vzdelávania. SmartBooks sú inteligentné interaktívne učebnice, ktoré riešia ďalší problém – a to roztrieštenosť informácií a systémov pre učiteľov. „Učitelia potrebujú systém, ktorý zefektívňuje ich prácu a nie ich zahlcuje, preťažuje.“

Nezabúdajme na riziká 

Účastníci konferencie upozornili aj na hrozby, ktorým deti a mladí ľudia pri nekontrolovanom využívaní technológií a sociálnych platforiem čelia. „Musíme hovoriť aj o rizikách, ako je závislosť na internete či dopady sociálnych sietí na to, ako deti vnímajú samé seba. Rodičov aj učiteľov musíme vybaviť nástrojmi a zručnosťami, ktoré im pomôžu vysvetliť deťom, ako žiť v digitálnom svete, kde je komunikácia online a ako sa stať zodpovednými používateľmi technológií,“ hovorí Hjortur Ágústsson.  Aj Miroslava Budlong hovorí: “Digitálne technológie sú dôležité, keď dávajú pridanú hodnotu výučbe. No v honbe za technológiami nesmieme zabudnúť na riziká, ako kyberšikana, závislosti, dopady na duševné zdravie. Pri ich riešení musí fungovať spolupráca medzi školou, učiteľmi a rodičmi.“

Andrea Settey Hajdúchová