(Dvojrozhovor o odolnosti školstva v 21. storočí, počas ktorého sa predpokladá, že niekoľkonásobná rekvalifikácia v živote bude nevyhnutnosťou a ľuďom v tom pomôže celoživotné vzdelávanie založené na práci v tíme, tvorivosti a komunikácii)

TERÉZIA LUKÁČOVÁ, zástupkyňa neziskových organizácií aktívnych v neformálnom vzdelávaní

Pani Lukáčová, iba za niekoľko málo rokov ste sa so svojimi aktivitami a nápadmi etablovali v oblasti pôsobenia neziskových organizácií, ktoré podporujú neformálne vzdelávanie. Ako prišlo k tomu, že ste svoje poslanie našli práve tu?

Pochádzam z pomerne obyčajnej rodiny v Trenčianskom kraji. Rodičia viedli mojich dvoch o dosť starších bratov aj mňa k tomu, že vzdelanie je jednou z najdôležitejších hodnôt a investícií v živote. Zároveň nás povzbudzovali, aby sme, ak to bude možné, odišli zo Slovenska. Bratia sa usadili v Česku. Pre mňa nastal zlom, keď som sa ako stredoškoláčka v rámci štipendijnému programu od AFS mohla pol roka vzdelávať v Dánsku. Po prvý raz som tam videla, že škola môže fungovať úplne inak, než sme zvyknutí my na Slovensku, kde kladieme až prílišný dôraz na formálne vzdelávanie a prakticky vôbec neprihliadame na silné stránky žiaka.

Aké to bolo v Dánsku?

Vzdelávanie je tam silno personalizované, učitelia sa snažia pomáhať žiakom rozvíjať práve to, v čom sú dobrí, čo je ich silnou stránkou. Študenti často dostávajú za úlohu pozrieť si látku vopred, ešte pred hodinou, čo ich vedie k zodpovednosti. Na hodinách pracujú v skupinách, veľa sa o téme rozpráva, určia sa následné kroky. Učiteľ je v prvom rade facilitátorom, nie hlavným zdrojom vedomostí. Po hodine majú študenti za úlohu vypracovať projekt či napísať esej. Dôraz sa teda kladie na prvky neformálneho vzdelávania a zručnosti potrebné v 21. storočí – schopnosť argumentovať, vyhľadávať a spracovať informácie, prezentačné zručnosti, tímovú prácu. Po vyučovaní sa učitelia so študentmi bežne stretávajú, spolu si zašportujú, diskutujú o rôznych témach.

Ako ste inšpiráciu zo zahraničia využili na Slovensku?

Uvedomila som si, že neformálne vzdelávanie sa tu v skutočností robí, ale ľudia si to nedostatočne uvedomujú a prepájajú. Už dlhé roky na Slovensku pôsobia napríklad skauti a známa je Slovenská debatná asociácia. Mne sa podarilo absolvovať mentoring v organizácii LEAF a následne som tri roky pôsobila v Nexteria Leadership Academy. Zistila som, že aj u nás pracuje množstvo zanietených a šikovných ľudí, medzi ktorými je veľa učiteľov. S blízkymi spolupracovníkmi sme uvažovali, s čím novým môžeme prísť. Výsledkom bol program I AMbitious Academy, ktorý sme pripravili za pomoci externých konzultantov.

Čo je jeho podstatou?

Je to ročný program pre stredoškolákov. Jeho súčasťou je jednak práca v neziskovom sektore, tiež spolupráca so súkromnou firmou s dôrazom na prax a do tretice projekt s mestom alebo krajom. Mladý človek tak spozná fungovanie verejného, firemného aj neziskového prostredia. Veľa sa naučí práve pri spolupráci. Napokon účastníci realizujú vlastný projekt. Programu venujú stredoškoláci asi 5 hodín týždenne, často sa nám doň hlásia práve výborní študenti. Z prihlásených záujemcov vyberáme v troch výberových kolách. Frekventanti si pochvaľujú hlavne získavanie skúseností, ktoré im dopĺňa formálne vzdelávanie na školách. Veľmi nás teší, že účastníci odchádzajú z programu s pocitom, že niečo na Slovensku rozprúdili, že tu chcú zostať. Program je už v 7 slovenských krajoch.

Ako by sa mohli zručnosti vhodné pre 21. storočie získavať aj v procese formálneho vzdelávania?

Je samozrejme dobré, ak sú formálne a neformálne vzdelávacie aktivity oddelené, no mali by sa prepájať. Popri personalizácii učenia a podpory silných stránok žiaka považujeme za vhodné cielene, plánovane rozvíjať podporu tvorivosti, komunikačných zručností, spolupráce. Tie sa dajú využiť v najrôznejšej škále profesií. Formálne vzdelávanie je užitočné, ale samo osebe často nestačí. Veľkým problémom totiž býva, že tradičné vzdelávacie inštitúcie, počnúc základnými školami, nezvyšujú motiváciu žiakov, učenie sa ich nebaví. Neformálne vzdelávanie pracuje s motiváciou a zvyšuje ju. Aj vo veľkom prieskume z dielne Iuventy vyšlo najavo, že mladí ľudia najviac pociťujú neistotu vzhľadom k budúcnosti a významným problémom je i nedostatok praxe. K tomu smeruje aj naša ďalšia aktivita – platforma GROWNI.sk, ktorú sme ako organizácia I AMbitious pripravili s LEAF-om. Spája a sieťuje ľudí a subjekty z verejného, súkromného a neziskového sektora, ktorí tam môžu zdieľať rôzne aktivity a zručnosti a navzájom si pomáhať.

ANDREJ BEDERKA, nominant Digitálnej koalície v Republikovej únii zamestnávateľov

    Pán Bederka, ako spätne hodnotíte pôsobenie na ministerstve a počas funkčných období viacerých ministrov?

Ministri školstva patria medzi najčastejšie sa meniacich ministrov u nás, ich životný cyklus trvá okolo dvoch rokov. Spomínam si na Dušana Čaploviča, ktorý ako jeden z prvých dokázal otvoriť diskusiu o dlhoročných bolestiach nášho systému – aj vďaka spolupráci so Štefanom Chudobom, ktorého nominovali priemyselné zväzy.

Ministri školstva bojujú s tým, že na zmeny v školstve nie je veľká spoločenská objednávka. Žiaľ, za 30 rokov od prechodu k demokracii sa úroveň školstva postupne a nenápadne zhoršovala, na čo jasne poukázali až nedávne merania PISA v krajinách OECD. To nám ukázalo aj dôležitosť kvalitných dát.

Iné krajiny začali skôr aj s transformáciou škôl pre digitálnu dobu a v tomto zmysle môžeme byť radi, že tento fenomén urýchlil nástup pandémie COVID-19. Samotné školstvo je obrovský, heterogénny systém, riadený spleťou zákonov, naozaj od jaslí až po vysoké školy a vedu. Preto jeden minister zmenu neurobí. Mal by sa obklopiť skupinou rovnako nastavených expertov, no hlavne musí komunikovať s expertmi a učiteľmi z terénu, ktorí vedia poukázať na chyby a predovšetkým ukázať smer na základe svojej dobrej praxe. Aktuálne ministerstvo má počujúce uši, ale zatiaľ v jeho osadenstve nie je veľa ľudí, ktorí by mali zmysel pre inovácie v školstve.

Vo viacerých krajinách vrátane Nemecka sa zamestnávatelia podieľajú na dizajne školstva. Ako je to u nás?

Najmä po nástupe automobilového priemyslu nám štát umožnil spolupracovať so strednými odbornými školami v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Nastal tiež pomerne dobrý rozmach duálneho vzdelávania. Na vysoké školy a gymnáziá, žiaľ, zatiaľ dosah nemáme. Mohli by sme viac spolupracovať na projektoch, kde sú aplikované najnovšie vedecké poznatky. Vidíme odliv mozgov, ktorý sa systematicky za posledné roky prakticky vôbec nerieši. Okolo 22 % vysokoškolákov, často tých najlepších, je v zahraničí. Navyše, zamestnávatelia sú stále prakticky jediní, ktorí u nás vykonávajú celoživotné vzdelávanie – tým, že si preškoľujú zamestnancov podľa potreby.

A čo nižšie stupne škôl?

Životaschopný projekt priniesol Mário Lelovský z Republikovej únie zamestnávateľov, keď sme v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom pripravili návrhy na zmeny v učení matematiky. Radi by sme na druhom stupni ZŠ videli projekty, ktoré odhalia vzdelávací potenciál žiakov. Toto je veľmi dôležité, pretože pre technické vedy sú nevyhnutné ľudské zdroje s inovačným potenciálom. Ďalším míľnikom, ktorý IT Asociácia Slovenska pripravuje s ŠPÚ, je IT Fitness Test – teda skúška digitálnych kompetencií, ktorá je najväčšou svojho druhu v krajinách V4 a je hotová už aj jej anglická mutácia.

Ako vidia zamestnávatelia súčasné trendy, kde si školský systém čoskoro otestuje odolnosť?

Venujú sa tomu okrem iného Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3 SK). Slovensko napríklad nemá surovinové zdroje. Preto potrebujeme podporovať odvetia s vyššou pridanou hodnotou, čo nám môže zabezpečiť kvalitné školstvo. Bude potrebné vytvárať podmienky pre start-upovú ekonomiku, výskum, inovatívny priemysel. Svet nespí a vlak nám uteká, čoho dôkazom je, že napríklad vo výrobe batérií pre elektromobily má Maďarsko oproti nám náskok.

Ďalšou našou charakteristikou je vysoká zalesnenosť a niekde stále pomerne čistá príroda, môžeme pracovať na výrobe zdravých potravín. Kľúčové je prepájanie praxe so spružneným vzdelávacím systémom. Bude dôležité, ako si poradíme s automatizáciou a digitalizáciou, ktoré ohrozujú naše pracovné miesta viac ako v iných krajinách. Tiež je to výzva pre zamestnávateľov, aby nemali priveľa malých organizácií. Jednotnosť nám dá silnejší mandát, ktorý budeme môcť využiť v už nastavených formátoch, ako je napríklad tripartita.

V Digitálnej koalícii a IT Asociácii považujeme za dôležité, aby končiaci stredoškoláci mali dostatočné digitálne zručnosti. Pre stredoškolákov sme pripravili aj súťaž v kybernetickej bezpečnosti, chceme ju rozbehnúť čo najskôr po pandémii. A digitálna, podobne ako finančná gramotnosť, musí mať pevné základy už u žiakov základných škôl.

Terézia Lukáčová pochádza z Horoviec pri Dubnici nad Váhom. Počas gymnaziálneho štúdia absolvovala polrok na strednej škole pre 2 000 žiakov v dánskom Silkeborgu. Začala sa venovať vysokoškolskému štúdiu informatiky, no napokon sa pod vplyvom dánskej skúsenosti zamerala na projekty rozvíjajúce neformálne vzdelávanie. Prešla mentorským kurzom vo vzdelávacej organizácii LEAF a rozvojovým programom Nexteria Leaders Academy. S malým tímom vymysleli a rozvinuli koncept I AMBITIOUS ACADEMY, ktorý poskytuje stredoškolákom možnosť spoznať počas jedného roka prostredie vo verejnom sektore, súkromnej firme i neziskovej organizácii. Aktuálne študuje v trojročnej vysokoškolskej schéme liberálnej školy BISLA v Bratislave. Spolu s LEAF stojí I AMBITIOUS ACADEMY za projektom GROWNi.sk, čo je platforma na zdieľanie vzdelávania, rozvoja a skúseností z rôznych sektorov – opäť s dôrazom na neformálne vzdelávanie, užitočné v 21. storočí. 

Andrej Bederka vyštudoval po Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave Fakultu elektrotechniky a informatiky STU, po zmene spoločenského systému (1989) aj Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Celý profesionálny život má úzky vzťah k informačným technológiám. Pôsobil ako projektový manažér pre informačné systémy, ako investičný konzultant radil viacerým spoločnostiam pri redizajne ich prevádzok. V rokoch 2010-2019 sa podieľal na ministerstve školstva na rôznych rozvojových projektoch a pôsobil ako správca informačného systému SAP. Stál za projektom zvyšovania kvalifikačnej praxe vysokoškolákov (2013) a na podnet Európskej komisie bol pri zrode záujmového združenia Digitálna koalícia (2017). V roku 2019 začal spolupracovať s IT asociáciou Slovenska a na národnom projekte IT Akadémia, zároveň pracuje ako zástupca sektora informačných technológií v Republikovej únii zamestnávateľov. 

Kontakt pre médiá:

Mgr. Anton Oberhauser, PR projektu, 0905 497 971, info@detinepockaju.sk

Slobodnejší učitelia, aktívnejší a spokojnejší žiaci

Zmeny založené na zhode hlavných aktérov vo vzdelávacom systéme, značná miera slobody pre školy a učiteľov na jednej strane a podpora pre učiteľov a riaditeľov na druhej strane, to sú dôležité prvky odolného vzdelávacieho systému. Zhodli sa na tom účastníci štvrtej online konferencie zo série, ktorú organizuje Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní (SKAV) v rámci prípravy Partnerstva pre vzdelávanie 2030+ . SKAV pozýva do spolupráce na 5 kľúčových reformných témach vyše 100 organizácií „od jaslí po vedu“ s cieľom skvalitniť proces reforiem realizovaných v oblasti vzdelávania do roku 2030.

Podpora pre školy

„Zmeny vo vzdelávacom systéme u nás nie sú nariadené z ministerstva, sú výsledkom zhody hlavných aktérov systému, ktorí sa na ich príprave podieľajú,“ hovorí Renáta Emilsson Pešková z Islandskej univerzity. Za ďalšie silné stránky tamojšieho systému považuje veľkú flexibilitu a samostatnosť, ktorú majú školy pri vyučovaní, neustále prebiehajúci dialóg a silný dôraz na wellbeing žiakov. „Nedávno bol u nás prijatý nový zákon o wellbeingu, ktorý hovorí o prepájaní služieb a podpore žiakov tak, aby každý mohol rozvinúť svoj potenciál. Škola má byť bezpečným miestom, pretože len vtedy sa otvára cesta k efektívnemu  vzdelávaniu, vrátane celoživotného.“

Vladimír Srb z Partnerstva pre vzdelávanie 2030+ v Českej republike potvrdil, že väčší dôraz na wellbeing, teda na duševný, sociálny a psychosomatický rozvoj detí je i jedným z cieľom novej štátnej vzdelávacej stratégie v ČR. A ďalším je snaha lepšie nastaviť systém podpory pre školy a zmierňovať rozdiely medzi školami tak, aby neovplyvňovali šancu na úspech detí. „Od riaditeľov školy chceme, aby sa postarali o všetko – od prevádzky školy, cez administratívu, až po pedagogiku. Pritom, keď sledujeme krajiny s najlepšími vzdelávacími systémami vidíme, že sa snažia ,aby riaditeľ ako kľúčový pedagogický líder mohol venovať až 80 percent času pedagogickému vedeniu učiteľov a žiakov. Preto potrebujeme vytvoriť „stredný článok podpory“. Ide o inštitúciu, ktorej prínos v tejto chvíli overujeme v dvoch okresoch, a ktorá pomôže riaditeľom škôl nielen v oblasti prevádzkovej, právnej či administratívnej, ale ktorá zohrá dôležitú úlohu aj v pedagogickom lídershipe, poskytne a sprostredkuje konzultácie, pomôže vytvárať pre celé územie plán pedagogického rozvoja, bude monitorovať kvalitu vzdelávania v jednotlivých školách a rozvíjať spoluprácu medzi nimi.“ Dodal, že zo skúseností krajín ako Estónsko, Holandsko, Fínsko či Kanada vyplýva, že takáto inštitúcia je efektívna pri počte žiakov od päťtisíc do 20-tisíc a prispieva aj k finančnej efektivite.

Pilotné projekty a overovania sú pre správne nastavenie reforiem kľúčové a mali by sa diať vo väčšej miere i u nás, zdôraznil Martin Knotek z Greenpower Slovensko, čo je vzdelávací projekt, ktorý vznikol vo Veľkej Británii, s cieľom rozvíjať záujem o vedu a technické smery a riešiť nedostatok študentov a pracovnej sily v tejto sfére. Ak krajina „nepilotuje“ a neoveruje, tak sa môže stať, že v prípade, keď dostáva veľkú finančnú pomoc na podporu reforiem, nie je pripravená a nevie, čo v našich podmienkach skutočne funguje a môže prispieť k žiadaným cieľom.

Spolupráca s praxou

Význam stredného stupňa riadenia zdôraznila aj Lucia Lednárová-Dítětová z Aliancie sektorových rád na Slovensku, podľa ktorej sa u nás skôr vytráca a oslabuje. Dôležité je, aby mali predstavitelia tohto stupňa riadenia pri rozhodovaní dostupné dáta, vrátane tých o úspešnosti absolventov či potrebách trhu práce a pomáhali školám zlepšovať kvalitu celoživotného vzdelávania. „Mame nízku úroveň celoživotného vzdelávania. Pre školy to vytvára veľkú príležitosť podieľať sa na ňom, no ľudia sa nebudú do škôl vracať, keď uvidia, že sa v nich zastavil čas.“ V deťoch treba podľa nej podporiť radosť z učenia, z objavovania, no treba myslieť tiež na to, že kľúčovou kompetenciou je dnes flexibilita,schopnosť stále sa učiť a vedieť prijať zmenu, nie memorovanie.

Na dôležitosť prepojenia vzdelávania s praxou upozornila aj Jarmila Buchová, predsedníčka Asociácie slovenských vzdelávacích centier v zahraničí, ktorá učí na odbornej zdravotníckej škole v  Mníchove. Vzdelávanie prebieha duálnou formou, kde každý študent má zároveň pracovnú zmluvu so zamestnávateľom. “Štát vytvára rámcové podmienky pre vzdelávanie, no nezasahuje podrobne do obsahu. Učebné osnovy sa upravujú aj v spolupráci s profesijnou komorou.“

Na význam praxe upozornila aj Terézia Dominika Lukáčová z I AMbitious, občianskeho združenia zameraného na podporu neformálneho vzdelávania stredoškolákov. Nie však prax v zmysle zručností pre konkrétny podnik či priemysel, ale v zmysle osobného rozvoja študentov, ich aktivity a angažovanosti, zapájania sa do života v komunite a spoločnosti a podieľaní sa na zmene.„Potrebujeme podporiť učiteľov, aby do vzdelávania mohli implementovať interaktivitu, prenášali zodpovednosť aj na študentov, aby z frontálnej výučby prešli na tú facilitačnú a skôr viedli študentov na ceste k cieľu vzdelávania, dávali im odpovede na otázky, prečo sa učia danú látku a ako im môže pomôcť. A podporili žiakov v preberaní zodpovednosti, formovaní vlastných postojov a v získavaní zručností potrebných pre 21. storočia, ako kritické myslenie, prezentačné zručnosti, argumentácia,“ hovorí a dodáva: „Horúca téma, ktorú treba riešiť je odliv mozgov zo Slovenska. Zároveň si však uvedomujeme, že pre mladých ľudí je dôležité získať skúsenosti v zahraničí, no dôležité je, aby odchádzali s motiváciou vrátiť sa na Slovensko a priniesť domov príklady dobrej praxe.“

Dôvera a spoločenský status 

Slová „nezabudnime na učiteľov“ či „dôverujme učiteľom“, zazneli počas diskusie viac krát. „Status učiteľa by mal rásť, mali by byť odmeňovaní primerane tomu, čo robia pre túto krajinu, keď sa starajú o budúcu generáciu. Mali by  mať podporu a príležitosť vzdelávať sa, aby udržali krok s trendami. Mali by byť našimi partneri pri nastavovaní akýchkoľvek systémových zmien a mali by dostať voľnosť a mať našu dôveru,“ povedala Lucia Lednárová-Dítětová.

Vladimír Srb v tejto súvislosti upozornil, že je dôležité aj to, ako meriame výsledky vzdelávania. „Nechceme počítať množstvo ľudí, ktorí absolvovali kurz. Snažíme sa nastaviť nové parametre ako zistiť či to, čo robíme, malo skutočne pozitívny dopad na učenie detí, či dosahujú lepšie výsledky, radšej chodia do školy, sú aktívnejšie a viac v pohode. Na toto sa teraz sústredíme.“

Podobný názor má aj Renáta Emilsson Pešková z univerzity v islandskom Reykjavíku. „Cieľ vzdelávania v našom vzdelávacom systéme je široký a nie je to len vyučovanie predmetov a príprava na pracovný život, ale aj úloha rozvíjať v deťoch hodnoty, podporiť ich v tom, aby boli silnými jedincami, ktorí sa aktívne zúčastňujú diania v spoločnosti, dokážu komunikovať a majú radi školu.Škola nie je len príprava na povolanie, ak chceme rozvíjať demokratickú inkluzívnu spoločnosť.“

Adrea Settey Hajdúchová